Pred 39. Rally Košice bola posádka Citroënu C4 WRC tímu MELICO Racing – Jaro a Erik Melichárekovci, favoritmi na zisk majstrovského titulu v Otvorených majstrovstvách SR. Stačilo vyhrať jednu etapu, alebo dvakrát skončiť druhý. To sa im aj podarilo. O výsledku však napokon rozhodol protest.

Test pred súťažou nijako nenaznačoval, že sa topoľčiansky tím bude po celý víkend pasovať so zomierajúcou technikou. Napokon sa práve vďaka tomu stali Rally Košice trhákom, o ktorom by mohli natočiť aj celovečerný film.

Časomiera ukazovala už od prvej rýchlostnej skúšky až podozrivo „pokojné“ tempo bratov Melichárekovcov. Pohltila ich prílišná istota? Opak bol pravdou – v aute by sa nervozita dala krájať nožom: „Už krátko po štarte prvej rýchlostnej skúšky sme cítili, že niečo nie je celkom v poriadku, pretože auto nemalo taký ťah, na aký sme boli zvyknutí a navyše displej signalizoval, aby sme šetrili motor! Nejako sme sa doplazili do cieľa, s vyše dvadsaťsekundovou stratou na súperov. Začiatok ako zo zlého sna…“ – povedal v oficiálnom tímovom vyjadrení spolujazdec Erik Melichárek a pokračoval: „Pred druhou rýchlostnou skúškou sme na pokyn technikov niekoľkokrát reštartovali riadiaci systém, ale nemali sme pocit, že by sa niečo výrazne zmenilo.“

V servise mechanici spravili na aute zmeny, no k zlepšeniu nedošlo. Odišiel dokonca štartovací program a riadiaci systém odstavil pretekársky režim, kvôli šetreniu motora. Stratili ďalších 40 sekúnd a prišli o potrebné druhé miesto, ktoré na poslednej rýchlostnej skúške sobotňajšej etapy s vypätím síl dohnali späť.

„Následná analýza v servise ukázala, že motor má nejaký problém a ak chceme dôjsť do cieľa súťaže, musíme ho šetriť. A to nás čakal ešte celý druhý deň s rýchlostnými skúškami, ktorých charakter práve vyžadoval čo najväčší výkon,“ povedal Erik Melichárek.

Nedeľa začala katastrofálne a so stratou takmer 25 sekúnd na súperov prišli opäť o druhé miesto, ktoré si udržiaval Jozef Béreš ml. „To už prestávala všetká sranda a povedali sme si, že takto to ďalej nemôže pokračovať a rozhodli sme sa: buď – alebo. V tom momente nám bolo jedno, či to auto nevydrží, alebo budeme tretí. Skúsili sme dať to toho všetko a na ďalších rýchlostných skúškach sa nám podarilo prebojovať sa na to potrebné druhé miesto. Po prejazde cieľom záverečnej rýchlostnej skúšky sme sa tešili zo zisku titulu majstrov OMSR. Po tom všetkom sme tomu nechceli ani uveriť,“ spomína Erik.

V poslednom servise pred povinným prejazdom cieľovou rampou ešte oslávili s tímom zisk titulu. „Vzápätí však nastal šok! Pri rutinnej kontrole motora mechanik zbadal, že na motore chýba kladka rozvodového remeňa a ten držal iba na skrutke, ktorá mala kladku držať,“ povedal Erik.

Keďže do odjazdu ostávalo len 5 minút, museli do cieľa súťaže dôjsť na voľnobeh, bez zastavenia, ktoré by nadobro motor odstavilo. Do časovej kontroly pri výstupe zo servisu auto iba pretlačili, tam naštartovali a bolo iba na nich, aby prešli mestom konštantnou rýchlosťou a bez akéhokoľvek zastavenia. Dramatickú situáciu riešili mechanici a členovia tímu dokonca tak, že zastavovali premávku. Posádka preto chcela zastaviť až tesne pred žltou tabuľou zóny časovej kontroly, ktorá bola v itinerári vyznačená tesne pred cieľovou rampou, pretože vedeli, že po zastavení motor okamžite „odíde“ a auto už budú museť ďalej tlačiť. No to ešte v tej chvíli netušili, čo sa môže na súťaži takého rangu stať. Organizátori bez varovania presunuli túto zónu o ulicu skôr. Zaujímavé je, že k presunu zóny došlo až po prejdení celého poľa jazdcov SRP, ktorí mali prejazd cez cieľovú rampu pred hlavným poľom. Slovo má opäť Erik Melichárek: „Pri potrebe dodržať ustálenú rýchlosť sme tabuľu začiatku zóny časovej kontroly kvôli úplnému prekrytiu inými autami nemali žiadnu šancu zbadať včas. A tak sa nám podarilo asi polovicou auta do tejto zóny vbehnúť. Okamžite sme zastavili, no už bolo neskoro. Hneď nastal cirkus a chaos, keďže sa náš konkurent chytil slamky a zvolával okolostojacich fotografov a kameramanov, aby to zaznamenali. Potom sme už len počkali a na svoj riadny čas prišli ku časovej kontrole, čo bolo aj zaznačené do jazdného výkazu. Nakoniec sme vlastnými silami pretlačili už nepojazdné auto cez cieľovú rampu…“

Scéna ako z filmu. Hlavní hrdinovia heroicky a za potlesku verejnosti dotlačili vlastnými silami svojho „mŕtveho spolubojovníka“ do cieľa. Po stovkách najazdených kilometrov v celej sezóne.

Následne bol podaný protest tímu RUFA Šport – víťaza pretekov, ktorý tak otvoril šancu získať späť titul majstra Slovenska.

Erik Melichárek: „Boli sme predvolaní pred Radu športových komisárov, kde sme podali vysvetlenie celej situácie, pričom nám potvrdili, že to bola nespochybniteľná chyba organizátora. Verili sme, že v tak dôležitej veci rozhodne zdravý rozum, či športová stránka a nie nejaké zákulisné ťahy. Rada športových komisárov sa však rozhodla vyhovieť podanému protestu a pridelila nám dodatočnú penalizáciu 4:00 minúty, čím nám v skutočnosti odobrali titul a tým ho pridelili inému tímu. Odôvodnili to tým, že sme mali dostať 7:00 minút, ale keďže tam došlo aj k pochybeniu organizátora, pridelili nám menej. Následne sme dostali informáciu, že ak sa chceme proti tomuto rozhodnutiu odvolať, musíme sa vrátiť do hodiny naspäť do Košíc a podať odvolanie na športový arbitrážny súd, ktorý vraj potom rozhodne. Ale o čom vlastne? O tom, či nás potrestali spravodlivo, či nespravodlivo za údajný predčasný vjazd do zóny časovej kontroly v mieste, na ktorom podľa itinerára nemala v skutočnosti byť? Ďakujeme pekne! My o takto dodatočne pridelený titul absolútne nestojíme, pretože máme svoju hrdosť a nemal by pre nás žiadnu cenu,“ skonštatoval Erik a na záver dodáva: „O čom je vlastne slovenská rally…??“

Komentár:

Pred nejakým tým rokom získali Melichárekovci víťazstvo v istej rally vďaka poctivému rozhodcovi faktu, ktorý nahlásil nesprávny prejazd retardérom jedného zo súperov. Ani vtedy o takto získané víťazstvo nestáli. Zákulisné ťahy a rôznorodé vysvetľovanie pravidiel patria k športu všade na svete. Objektívna spravodlivosť a športová hrdosť v skutočnosti neexistujú – príkladov by sme našli mnoho. Preto je na každom, ako si celú udalosť vysvetlí a v konečnom dôsledku je to len o osobných preferenciách.

Keď pred niekoľkými rokmi udelil prezident FIA Max Mosley bezprecedentnú pokutu 100 mil. dolárov a diskvalifikáciu tímu McLaren vo Formule 1, málokto tušil, čo sa za tým skrýva. Mnohí hovorili o osobnej pomste Mosleyho voči šéfovi tímu Ronovi Dennisovi a od pravdy to ďaleko asi nemá. Údajne mu pri spoločnom fotení pošepkal s úsmevom na tvári: „10 miliónov za to, že ste podvádzali a 90 miliónov za to, že si taká *****…“ McLaren vtedy čelil obvineniu zo špionáže v tíme Ferrari, čo im napokon nikto presne nedokázal. Naopak dokázali to tímu Renault, no v ich prípade rozhodli len pokarhaním…

Keď Alain Prost narazil do Ayrtona Sennu v predfinále sezóny 1989 v japonskej Suzuke, diskvalifikovaný bol Senna a nie Prost. Potom, čo heroicky došiel do cieľa, zvíťazil a ostal v hre o majstrovský titul. Lenže komisári na čele s vtedajším prezidentom FIA Jeanom-Marie Balestre povedali, že si Senna skrátil trať a preto ho musia diskvalifikovať. V skutočnosti nemal Brazílčan na výber, keďže sa po náraze ocitol nosom vo výbehovej zóne a trať si skrátiť musel. Príkladov je ozaj veľa, ako z motoršportu, tak z olympiád a iných športov. Pyrrhovo víťazstvo však môže tešiť iba športovcov, ktorým chýbajú niektoré dôležité charakterové vlastnosti. Preč sú časy, keď istý jazdec počas pretekov gentlemansky prenechal auto skúsenému majstrovi (ktorému sa auto pokazilo) s tým, že on má ešte dostatok času víťaziť. Nanešťastie sa o rok neskôr tento gentleman zabil na trati. Hrdinské časy, kedy sa víťazilo aj prehrávalo so cťou.

Melichárekovci sa s výsledkom už vyrovnali. Slovenský motoršport by však mohol prísť o silné pretekárske duo a zaujímavé vozidlo, čím úroveň šampionátu klesne ešte viac. Verme, že ak by sa tak stalo, budúci súťažný rok naplní topoľčiansku posádku väčšími a hlavne športovými zážitkami.