10. 4. 2014 19:07 − 1196× − 0

Pavol Nagy: Aj zlá skúsenosť je skúsenosť…

Skutočný majster predokoliek osedláva aj tento rok so spolujazdcom Pavlom Kušnierom svoj Citroën C2 R2 Max.

Paľa Nagya slovenskému rally publiku netreba nijako obzvlášť predstavovať. Skutočný majster predokoliek osedláva aj tento rok so spolujazdcom Pavlom Kušnierom svoj Citroën C2 R2 Max. S odstupom času sa v nasledujúcich riadkoch obzrieme za prvou rally súťažou v Miškovci (aj kritickým okom). Okrem iného sa tiež dozvieme, v čom spočíva čaro predokoliek.

Podľa vášho výsledku na Rally Miskolc by sa dalo povedať, že to bola rally, na ktorú je lepšie zabudnúť. Povedz nám však, ako rally prebiehala z tvojho pohľadu a s čím všetkým sa trebalo popasovať? Ako napokon vnímaš s odstupom času vašu účasť v Miškovci?

Súťaž, ktorá otvorila našu sezónu, bola jednou z tých, na ktoré nebudeme radi spomínať. Pokiaľ sa nedarí, aj keď človek vydal zo seba maximum – tak to je jednoducho šport. S tým sa žiť dá. Horšie je, ak sa veci kazia samé od seba a na výsledok už nemáš dosah. Tak tomu bolo aj v Miškovci. Veci sa sypali od samého začiatku. Zdravotné problémy, ktoré trápili Paliho [Kušniera – spolujazdca] už počas tréningu sa naplno prejavili hneď po štarte samotnej súťaže. Viac-menej postupne ukončili naše pôsobenie v prvej etape. Po rokoch strávených v aute sa človek naučí tak trochu taktizovať, a tak sme radšej odstúpili z prvého dňa, s výhliadkou na zlepšenie zdravotného stavu. Musím podotknúť, že Pali ako „profík“ chcel pokračovať, no jeho stav bol viac, než zlý. Aj keď sa ráno javilo, že najhoršie je za nami, okamžite po štarte prvej RS druhej etapy sa problémy vrátili. Napriek tomuto hendikepu sa nám podarilo meraný úsek vyhrať a po krátkej diskusii sme sa rozhodli, že to skúsime potiahnuť až do cieľa. Strata ďalších bodov hneď na úvod šampionátu by bola skutočne zlým štartom do sezóny. Čo čert bohužiaľ nechcel, v tretej rýchlostnej škúške – asi 4 km pred cieľom, sme si kalich horkosti vypili do dna: z motora začala prudko unikať chladiaca kvapalina a to viedlo k enormnému prehrievaniu. Nakoľko sa nám túto chybu nepodarilo v cieli opraviť, boli sme nútení odstúpiť.


Foto: Tibor Szabosi/autosportfoto.sk

Si skúsený pretekár a v podstate máš na starosti okrem šoférovania aj kompletnú organizáciu tímu. Ako vnímaš z tohto pohľadu, no aj z pohľadu jazdca, pripravenosť Rally Miskolc?

Na začiatok musím povedať, že tieto dva pohľady idú často proti sebe. To, čo sa páči jazdcovi, nemusí byť vždy to správne aj pre tím. Veľakrát je náročné stihnúť všetko na patričnej úrovni. Aj napriek odstupu pár dní od danej súťaže musím vysloviť ostré slová kritiky na adresu organizátora. Maďarsko je krajina, kde rally patrí medzi najpopulárnejšie športy, s nevídanou diváckou podporou. Je pre mňa preto ťažko pochopiteľné, ako mohli usporiadať súťaž na takej nízkej organizačnej úrovni. Skôr by teda pasoval výraz „organizačná anarchia“. Asi bude zbytočné rozoberať každý nedostatok, ktorý sa počas tejto súťaže vyskytol. Je to za nami a ja sa radšej sústredím na ďalšie zápolenie v Prešove. O to viac ma mrzí fakt, že poznačená bola aj športová časť súťaženia. Do budúcnosti by som však určite privítal opätovné štarty v Miškovci. Trate tejto súťaže sú pekné, dosť podobné tým našim a kvalita maďarských jazdcov nezaostáva za európskou špičkou. Ostáva nám len dúfať, že si organizačný výbor do tej doby osvojí schopnosť zorganizovať súťaž podľa medzinárodných predpisov a štadardov.

Každá kritika by mala priniesť konštruktívny námet pre tých, ktorých sa dotýka. Nechceš aspoň stručne a vecne vyšpecifikovať najväčšie problémy, s ktorými ste sa po organizačnej stránke v Miškovci stretli?

Neviem, či sa tento podnet dostane k tým správnym ľuďom. Za tých 10 rokov pravidelných návštev maďarských súťaží sme zažili všetko možné, aj nemožné. Človek to už berie ako ich bežný kolorit. Na jednej strane si poviete, že vás už ničím nemôžu prekvapiť, na strane druhej sa im to stále zas a znova podarí (smiech). Začnem asi nie príliš dobre spracovaným itinerárom (alfa a omega každej súťaže), pokračujúc cez absolútny chaos, ktorý panoval počas piatkového prológu na štadióne v Miškovci. Odpovede zodpovedných typu, že sa tu takto jazdí už 20 rokov a každý vie sám, čo má robiť, Vás privedú do rozpakov, keďže ste predpokladali, že sa zúčastnujete súťaže organizovanej pod hlavičkou FIA. Neviete, či sa máte smiať alebo plakať (smiech). V sobotu to bola zase totálne nezvládnutá organizácia servisného parkoviska, kde sa naplno prejavila absolútna absencia autority zo strany riaditeľa súťaže. Nad všeobecnými porušovaniami viacerých článkov uvedených v Zvláštnych ustanoveniach počas celej súťaže sa už asi ani nepozastavím. Mojou jedinou záverečnou radou a možno prosbou do budúcnosti pre zodpovedných je, nech sa riadia podľa podkladov k danému podujatiu, ktoré sami vydali. Uľahčia tým život nielen nám, ale určite aj sebe.


Foto: Tibor Szabosi/autosportfoto.sk

Ako vyzerala vaša príprava na sezónu? Menilo sa počas zimy niečo na aute?

Ešte koncom minulej sezóny prešla naša technika nechcenou, predčasnou veľkou revíziou, a to po nešťastnej Rally Košice. V podstate ešte za horúca sa dolaďovala na Autoshow na Slovakia Ringu. Čo sa týka nás, tak predsezónna príprava bola hlavne o práci na kondícii a fyzickej príprave ako takej.

Si skutočným majstrom predokoliek. V čom špočíva ich čaro, ale aj náročnosť oproti štvorkolkám?

Na prednom náhone som vyrastal a za tie roky sa nám podarilo prepracovať k lokálnej špičke. Aj keď sme začínali v menších „N-kách“ vždy som túžil jazdiť na ozajstnom „Á-čku“. To sa nám podarilo zrealizovať vďaka obchodným partnerom pred troma rokmi. Dnes začíname štvrtú sezónu medzi „veľkými“. A v čom spočíva ich čaro? Pre mňa to bola vždy možnosť porážať výkonnejšie a rýchlejšie autá, aj napriek „papierovej“ nevýhode. Výhody spočívajú väčšinou vo váhe a kompaktnosti týchto áut. V kombinácii so šikovnými rukami (smiech) sa dá zmazať aj veľký výkonnostný rozdiel. Je to moja srdcovka a do budúcnosti by som ju asi nemenil.

Komentářů celkem: 0
Pro komentování je třeba se nejprve přihlásit!