“Každý, kto si motoršport vyskúša, už od neho nechce odísť.“

Jozef Béreš ml. patrí bezpochyby medzi našich najtalentovanejších automobilových pretekárov. Rokmi si vybudoval silnú fanúšikovskú základňu a zázemím mu je tiež tím L Racing z Krásnohorského Podhradia. Tu ho nájdete, ako pracuje na pretekárskych strojoch, za volantom ktorých dokáže vykúzliť úsmev nielen na svojej tvári, ale aj na tvárach tých, čo ho roky sledujú a podporujú. Tento rok ho uvidíme v tíme L Racing za volantom Mini John Cooper Works WRC.

Svet rally je pre mnohých veľkým lákadlom. Na čo všetko sa musia pripraviť, aké úskalia v sebe skrýva, aký dôležitý je dobrý spolujazdec a rozpis? To všetko a oveľa viac sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru s Jozefom Bérešom ml.

Jožko, svojím talentom, nasadením aj úspechmi si už inšpiroval mnoho mladých ľudí. O motoršporte sa vie, že je finančne náročný. Menej si ľudia uvedomujú, že profesionálny šport všeobecne, nielen motoristický, stojí nemalé investície. Čo by si odporučil ambicióznym pretekárom – kde začať?

Nie je to lacný šport, no je pravda, že existujú aj drahšie športy. Veľmi veľa ľudí by chceli súťažiť rovno s výkonnými strojmi, čo samozrejme stojí veľa peňazí. Myslím si, že každý jazdec, kým sa naučí základy, mal by začať s menším, lacnejším autom. Tie silné napokon prídu časom, lebo to je cieľ každého pretekára.

My „autičkári“, čo vyrástli pri autách, sme odjakživa chceli pretekať. Na začiatku je to veľmi náročné – niečo úplne iné, než bežná rýchla jazda na otvorenej ceste. Potrebujete veľmi dobrého spolujazdca, kvalitný rozpis a dobrú súhru. Keď to funguje ako jeden automat, človek má z jazdy už len radosť. Každý, kto si motoršport vyskúša, už od neho nechce odísť.

Počúvať zložitý rozpis a nejazdiť len na to, čo vidíš, je veľmi náročné. Ako dlho trvá dobrému jazdcovi, kým prestane jazdiť „na oči“?

Myslím si, že každému to trvá také 3-4 roky, mňa nevynímajúc. Najprv sme vyskúšali veľa druhov rozpisov, aj popisný v angličtine. Náš aktuálny je „desiatkový“ rozpis [značenie ostrosti zákrut od 1 po 10 – pozn. red.]. Napriek tomu ide 80 % začiatočníkov aj tak „na oči“. Jazdec si jednoducho nevie premietnuť to, čo mu nadiktujú. Dnes, keď ma niekto zobudí o tretej ráno a povie mi: „pravá šesť, utiahne a otvorí,“ viem okamžite, aký rýchlostný stupeň zaradím, koľko zatočím volantom a približne akou rýchlosťou tam vrazím. Práve skúsenosti sú základom všetkého. Niekomu to trvá rok, niekto sa to nenaučí za celý život a stále pôjde len „na oči“.

Ešte niečo iné sú majstrovstvá sveta – WRC. Tam má jazdec k dispozícii len dva tréningové prejazdy na vyše 300 km rýchlostných skúšok – dvoj-trojnásobok toho, čo u nás. Býva tam aj 20 vložiek a kým prejdete len prvých päť, už si nepamätáte prvé dve. Nepomôže vám ani neustále premietanie si videonahrávky z auta. Je toho jednoducho priveľa. Musíte veriť rozpisu, ktorý si za ten limitovaný čas pripravíte. Na majstrovstvách sveta skutočne nemôžete jazdiť „na oči“ a už vôbec nie, keď jazdíte tak rýchlo, ako oni. Navyše, keď sme na Rally Monte Carlo šli slávne Col de Turini, diváci nahádzali na cestu lopatami sneh, s čím človek nerátal a rovnako dramaticky sa môžu zmeniť podmienky zo dňa na deň.

Ktoré z výkonnostne slabších vozidiel rally považuješ za zábavné a dobré pre začiatok?

Začínajúci jazdec by mal skúsiť najprv predný náhon, ten mu dá najviac. Sú rôzne autá – úplne civilné so základnými prvkami na pretekanie a potom upravenejšie autá s lepším podvozkom, brzdami… Nejaká Honda Civic Type R, alebo hocičo s výkonom do 200 koní úplne postačí. Dodnes jazdia skúsení jazdci na Škode Fabia 1.4 a sú spokojní – zabavia sa dosýta.

Mnoho mladých jazdcov by chcelo čo najskôr presedlať do výkonnejších strojov. Čo si však podľa teba neuvedomujú, že ich môže postretnúť? Na čo všetko si treba zvyknúť trebárs pri prechode z pohonu jednej nápravy na pohon všetkých štyroch kolies?

Chce to určite skúsenosti. Veľa havárií a kríz príde kvôli tomu, že prejdú z pomalých áut na silné a tie rovinky sa zdajú oveľa kratšie: auto príde do zákruty oveľa skôr a v oveľa vyššej rýchlosti. Treba s tým veľa odjazdiť – spoznať napríklad nové brzdné body. Mnohí si myslia, že s pohonom všetkých štyroch kolies môžu vrážať do zákrut naplno. No každé auto má svoje limity a vlastnosti, ktoré môžu prekvapiť a ktoré treba spoznať. A to ide len skúsenosťami.

Ako dôležité je pre rally jazdca ovládať technickú stránku vozidla?

Nemyslím si, že to ovplyvní jeho rýchlosť, alebo časy. Ovládať techniku je však veľmi veľké plus, pretože auto väčšinou nikdy nefunguje úplne bez problémov. Keď sa pokazí niečo základné, väčšina jazdcov to nevie pohotovo opraviť. Pretekár by mal vedieť, čo sa s jeho autom deje a ak sa niečo stane, prispôsobí tomu trebárs jazdu. V aute mávame základné pomôcky a diely, aj na nastavenie geometrie, čo je dobré ovládať.

Nedávno sa začala sezóna FIA WRC v Monte Carle. Na ktorú svetovú rally máš ty osobne najsilnejšie spomienky?

Všetky svetové súťaže boli krásne. Každá skúška predstavovala niečo iné. Jedinečná rally bola vo Švédsku, kde sa človek v zasneženom kraji ťažko orientuje a odhaduje napríklad horizonty. Mne osobne sa veľmi páčila španielska rally a Korzika.

V čom sú najzásadnejšie rozdiely medzi rally a pretekmi do vrchu – z pohľadu jazdca?

Veľmi veľa rally jazdcov sa nevie naučiť „kopec“ naspamäť. Vrchári si ho natrénujú dopredu, skôr, než sa posadia za pretekársky volant. Domáce trate poznám dobre, no občas sa objaví taká, ktorú sme dlhšie nejazdili. Takto som mal problém napríklad minulý rok na Čiernom Balogu. Kopce si vyžadujú iný štýl jazdy a každý šmyk je strata. Nevidel som však ešte jazdca rally, ktorý by na kopci občas nepoužil „powerslide“. Aj ja rád staviam auto bokom, no nemusí to byť najrýchlejšie.