Nebolo tomu inak ani v priebehu 23.ročníka Rally Prešov. Kvôli dažďom rozmočenej trati museli organizátori dokonca skrátiť tretí úsek približne o tri kilometre. Lenže ani zvyšné úseky posádkam nič nedarovali zadarmo.

Začínalo sa ráno na Cemjate, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, rozhodovala celú súťaž. Podmienky na úzkej asfaltke kľukatiacej sa medzi stromami sa každým prejazdom zhoršovali. Naťahané blato a lístie urobili s Cemjaty krásnu, no rešpektovanú Madonu. Výhodu mali prvé posádky, keď bola trať ešte čistejšia. „Na tomto úseku som sa necítil komfortne,“ priznal Martin Koči, ktorý tu vytočil hneď pri prvom prejazde hodiny a stratil cenný čas. Naopak Waldo netajil: „Nemám problém s blatom. Boli sme si toho vedomí a tu sme vybudovali svoj náskok.“

Všetky tri prejazdy Pavel Valoušek zajazdil na Cemjate najrýchlejšie a to nakoniec rozhodlo. Martin Koči zasa vyhral všetky zvyšné merané úseky, ale rozdiel medzi ním a Waldom bol minimálny. Doslova sa naťahovali o desatiny sekúnd a urobili súťaž súťažou. „Každopádne som šťastný aj za druhé miesto,“ skromne povedal Koči. „Máme nové auto, nového spolujazdca a chvíľu to bolo cítiť.“

Všetci boli zvedaví na to, ako do súboja o víťazstvo prehovorí Poliak Grzegorz Grzyb, ktorý v Prešove vyhral posledné štyri ročníky a veril v piate víťazstvo. „Jasné, že sme chceli zvíťaziť,“ priznal farbu Grzyb. „Cemjata však rozhodla. Hneď na jej začiatku sme urobili dve chyby a stratili čas. Na dvojke som ešte chytil defekt a strata bola jasná. Šance na víťazstvo pri tak silnej konkurencii boli preč. Sústredil som sa teda na udržanie tretieho miesta.“

Nečakaným prekvapením bola jazda švédskej posádky Adielsson – Johansson, ktorá sa priznala, že po Rožňave je to vlastne iba druhá súťaž, ktorú jazdila na asfalte. Vo Švédsku totiž jazdia rely iba na šotoline a snehu. „Na suchom asfalte sme postupne získali istotu, no za mokra som nechcel riskovať a rozbiť auto,“ vravel v cieli spokojný Mattias Adielsson, ktorý chvíľu dokonca ohrozoval aj tretie miesto Grzyba.

Domáci pretekári nemali tentoraz v Prešove šťastie. Najlepšie skončil legendárny Igor Drotár, ktorý si ešte zvyká na nové auto a tiež nového spolujazdca, Tomáša Plachého. Rozhodujúca však podľa Igorových slov bola nesprávna voľba pneumatík a nastavenia. „Zvažoval som zmenu do druhej sekcie, ale neurobili sme to a ukázalo sa to ako nesprávne rozhodnutie,“ konštatuje najlepší Prešovčan.

Fanúšikovia sa tešili na štart Tibora Cserhalmiho, no ten chytil defekt na RS4 a nemohol uvoľniť koleso. „Bolo to nešťastné aj v tom, že ak by som sa pokúsil dôjsť do cieľa eresky na defekte, tak sme mohli dosť poškodiť auto,“ vysvetľoval Tibor. Jeho strata však narástla o viac, ako desať minút a tak tím rozhodol, že nemá zmysel už ďalej pokračovať. Strata bola priveľká.

A nedarilo sa ani tretiemu domácemu pretekárovi, ktorým bol Tomáš Konečný. Toho trápili zdravotné problémy a bol rád, že nakoniec došiel do cieľa na nešťastnom trinástom mieste, ktoré znamenalo len piate miesto v triede 3.

A práve triedu 3 vyhrala posádka Semerád – Mozner, ktorým sa tentoraz problémy vyhli. O atak sa pokúšal Peter Gavlák, no ten dostal v úvode druhej sekcie defekt a prišiel aj o druhé miesto. To pripadlo Lukášovi Matěnovi.

Triedu 5 vyhrali Leškovci na Renaulte Megane. V triede 6 sa rovnako, ako v Rožňave radovali z víťazstva Martin Kysucký a Paľo Kušnier na Peugeote 208. V triede 8 vyhrala posádka bratov Švecovcov (Honda Civic) a osamotený dokončil aj Marek Špavelko so svojim myšiakom v triede 11. V historikoch si to rozdali otec a syn Bérešovci, keď rýchlejším bol Ďodi na „Žiguľaku“.

Majstrovstvá Slovenska v rely majú za sebou dve súťaže. Tá tretia pokračuje na konci mája pod Tatrami, popradskou Rally Tatry.

Foto: Ľuboš Kašický