Sú ďaleko viac. V žiadnom prípade nechceme, aby boli vnímané ako konfrontačné a už vôbec nie ako urážlivé či inak negatívne znejúce. Sú jednoducho vyjadrením celého SK DER Rally Teamu k situácii, ktorá sa okolo nás vytvorila. Áno, celé to je v písané v prvej osobe, lebo aj ja sa cítim súčasťou tímu. Rovnako tak, ako je súčasťou tímu jazdec, navigátor, mechanik, fanúšik stojaci pri trati ale aj ten, ktorý sleduje výsledky doma alebo nás podporí palcom hore niekde na sociálnej sieti. Všetci tí známi aj neznámi sú tím. Ak už teraz krútite hlavou, tak ďalej ani nečítajte. Ďalšie riadky pochopíte iba vtedy, ak si vážite ľudí a ich prácu.

Na Rally Prešov bolo všetko super pre súperov a v jednej osobe aj kolegov – relystov, lebo nás už v samom začiatku zradila technika, ktorú sme dostali ako pripravenú na sezónu. Opak sa ukázal pravdou a tak sme začali pracovať. Veď rely je šport, kde výsledky neprídu náhodou. Každej jednej sekunde na trati predchádzajú hodiny v dielni. Na tom sa hádam zhodneme všetci. Prišlo Rallye Tatry a zaslúžený úspech. Úspech, ktorý sa neodpúšťa, ktorý nevie do dnešného dňa prehryznúť veľa ľudí. V princípe ich chápeme, lebo umenie vyrovnať sa so zdrvujúcou porážkou nie je každému vlastné. Konkrétne osoby začali šíriť reči o podvádzaní, ktoré sme vnímali od prvej chvíle. Ak by sa to stalo mimo rely, pravdepodobne by naplnili skutkovú podstatu trestného činu podľa Zákona č. 300/2005 § 345. Ak by sa to stalo mimo rely, vedeli by sme sa brániť. Tu sa ale nemôžeme jednou jedinou cestou. Ukázať, že máme čisté ruky a to tak, že sa vykoná kontrola auta technickými komisármi. Samozrejme, že sa tak aj stalo. Mitsubishi šlo „náhodným výberom“ na kontrolu. Výsledok? VŠETKO JE V PORIADKU. Pokračovalo sa na Relly Hustopeče. Scenár takmer rovnaký. Pletky, reči… Samozrejme, že na to reagovali aj zodpovedné orgány pre nás tým najlepším spôsobom – auto šlo znova na kontrolu – znova „náhodný výber“. Hádajte s akým výsledkom. VŠETKO JE V PORIADKU. Namiesto ospravedlnenia celá táto „kampaň“ pokračovala ďalej aj na Relly Lubeník. Aj tu šlo auto „náhodným“ výberom na rozborku. Tento krát turbo von. A hádajte výsledok. VŠETKO JE V PORIADKU. Áno, aj nula na rulete dokáže padnúť 3 krát po sebe. Ale pozrime sa na pravdepodobnosť. Ešte stále veríte na náhody? Alebo niekto v pozadí ťahá šnúrky? Nevieme, môžeme si iba myslieť. Každopádne nám to nevadí, aj keby to bolo tak po každom preteku. Lebo NEMÁME ČO SKRÝVAŤ.

Slová o podvádzaní nie sú iba urážkou celého tímu. Sú urážkou, ktorá má ďaleko širší zásah. Je to znevažovanie Ďodiho talentu. Velikánov ako Mäkinen, Lindholm (okrem iného je to aj učiteľ Gronholma), u ktorých Jožko absolvoval rely školy. More času, stráveného s Hirvonenom sa tiež musí niekde ukázať. Ako sa má cítiť taký Roman Kresta, ktorý nám nastavoval auto, lebo je to nepriamy útok aj na neho. Presne kolegovia pretekári. Títo všetci a okrem nich ešte ďaleko viac ľudí nemalou mierou prispeli k tomu, aby sme vedeli jazdiť na špičke. Ak obetujete tomuto športu čo i len polovicu z toho, čo sme dali do toho my, budete možno aj lepší. A my Vám prídeme s úctou zagratulovať a potriasť rukou.

Slovenská rely prežíva v posledných rokoch neľahké obdobie. Jeden zo spôsobov, ako túto situáciu zmeniť, je aktívna propagácia tohto nádherného športu. Práve zvučné mená, ako Igor Drotár, Bérešovci, Kočí a mnoho ďalších sú tým najlepším prostriedkom. Preto vás, drahí kolegovia, kamaráti, súperi prosíme, bojujme fér, bojujme na tratiach, ukazujme divákom naše umenie. Nesprávajme sa k sebe ako futbalisti či cyklisti, neohovárajme sa. Nespadnime na úroveň Neymara, u ktorého aj jemný dotyk vyzerá ako smrteľný úraz. Všetci robíme to, čo nás baví, stojí nás to obrovské úsilie a nemalé finančné prostriedky. Nájsť si partnerov je čoraz ťažšie, našu situáciu neuľahčuje nič a práve preto si ju nerobme ťažšou sami.

Aj napriek suverénnemu víťazstvu na Rally Lubeník sme odchádzali o čosi smutnejší, ako sme prišli. Práve z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie. A nezmenili to ani všetky vyhraté rýchlostné skúšky a ďalší plný počet bodov do celkového hodnotenia v triede 3. Smolné bolo odstúpenie Jožka Béreša staršieho s Vojtom Bačinským, ktorý dal svojej Mazde 323 4WD ochutnať prvý prevodový stupeň, aj keď si žiadala trojku. Hold, aj majster tesár sa utne a smutne to priznal aj pán tohto peklostroja.

My sa už tešíme na Trebišov a budeme veľmi radi, ak nás aj tam prídete podporiť. Budeme veľmi radi, ak ďalšiu tlačovú správu budeme môcť venovať preteku a nie žabomyším vojnám.

Veľmi sa potešíme aj tomu, ak vyjadríte svoj názor na tieto riadky, lebo aj my sa môžeme mýliť, môžeme celú túto vzniknuté situáciu nesprávne vnímať.